Ak nechcete, aby vaša cesta lietadlom prispela k znečisťovaniu životného prostredia, tak neleťte. Mohlo by to byť až takéto jednoduché. Čo si myslíte, dalo by sa žiť bez existencie leteckej dopravy? Na túto tému by sa dalo naozaj nekonečne dlho diskutovať. Poďme sa však pozrieť na menej drastické riešenie, na trend, ktorého podstatou je vykompenzovať škody, ktoré letectvo spôsobuje v životnom prostredí.
Čo sa vlastne skrýva za slovným spojením „carbon offsetting“? V doslovnom preklade to znamená „vyrovnanie uhlíkovej stopy“. O stručné vysvetlenie sme sa už pokúsili v jednom našom staršom článku o udržateľnom cestovaní, daný jav sme opísali ako „snahu o dosiahnutie uhlíkovej neutrality investovaním do obnoviteľnej energie, ekologického paliva alebo podobných tehcnológií“. Medzinárodné združenie leteckých dopravcov, IATA, na svojej oficiálnej webstránke uvádza, že carbon offsetting je jednoducho spôsob, ako môžu jednotlivci alebo organizácie, resp. cestujúci leteckej dopravy a iní zákazníci leteckých spoločností neutralizovať svoj podiel na emisií uhlíka na konkrétnej ceste, a to investovaním do projektov na zníženie emisií uhlíka.
Možno ste sa s týmto výrazom už stretli aj pri procese rezervácie leteniek. Niektoré letecké spoločnosti ponúkajú možnosť prispieť nejakou nízkou, symbolickou sumou ku kompenzácii škody, ktorú naša cesta lietadlom spôsobuje. Napríklad, ak si kupujete letenku s nízkonákladovou leteckou spoločnosťou Ryanair, stačí zaškrtnúť okienko, že súhlasíte s darovaním malého finančného príspevku, priamo počas platby. Ak chcete mať prehľad o tom, aké množstvo emisií sa uvoľňuje počas vašej cesty lietadlom do ovzdušia, pozrite si napríklad túto kalkulačku spoločnosti Myclimate. Iba zadáte základné údaje vašej trasy a systém vypočíta množstvo uhlíkovej stopy. Výpočet je založený na údajoch priemernej spotreby typických lietadiel na krátke a dlhé vzdialenosti. Aj tu môžete vidieť, že z ekologického hľadiska nie je úplne jedno, či lietate v ekonomickej (turistickej), business alebo prvej triede.
Niektorí však tento relatívne nový trend nepovažujú za úplne správny, jeho odporcovia ho považujú za protikladný, až povrchný. Tvrdia, že pokiaľ by mali byť projekty zamerané na carbon offsetting alebo vyrovnanie uhlíkovej stopy úspešné aj reálnom živote, mali by spĺňať podmienku adicionality, spolufinancovania. Znamená to, že by mali finančne podporiť taký čin, ktorý by sa inak nemohol zrealizovať. Napríklad, ak by ste mali niekomu prispieť na ochranu lesa, skutočnou kompenzáciou by to bolo iba v takom prípade, ak by bol daný les ohrozený. Okrem toho, rezervy v tomto systéme vidia aj v relevantnosti jednotlivých projektov, ktoré v rámci carbon offsetting-u môžete finančne podporiť. Neexistuje totiž žiadna záruka na to, ako dlho vydržia a či naozaj splnia to, čo sľubujú.
Zdroj fotiek: unsplash.com
